Mnohí ľudia na zázraky neveria. No priali by sme si ich všetci. Prežiť zázrak, a zdanlivo preto nemusieť nič urobiť, je skvelé. Ale zázrakmi môžu byť aj zázraky všedného dňa, niečo malé, čo nás zaskočí, čo sme nečakali a urobí nám to veľkú radosť alebo pomôže. Preto je na mieste otázka: Je homeopatia zázrak? No, určite nie. Či…?

Homeopatia je liečebná metóda. Preto nemôžeme očakávať, že sa vyliečime za tri dni, teda zázraky za tri dni. Choroba sa určitý čas vyvíjala a je pochopiteľné, že aj vyliečenie sa potrebuje svoj čas. Ale my by sme najradšej chceli byť zdraví rýchlo a bez námahy. To by bolo skvelé. Aj keď niektoré metódy sľubujú, že si stačí vziať liek a ten nás vylieči bez nejakého hlbšieho zamyslenia sa, v skutočnosti to väčšinou nejde. Niečo v našom živote spustilo chorobný proces v nás, oslabilo imunitu alebo zasiahlo najslabší orgán v tele. Niekedy sa  stačí len zľaknúť, aby sme neochoreli, a ochorieme. Najľahšie sa zvyknú homeopaticky vyliečiť akútne choroby, aj keď ani tu nehovorím, že vždy. Liečba je veľmi individuálna a môže sa počas nej u človeka začať rozbaľovať množstvo ďalších problémov, čo liečbu predĺži. Ale môže sa stať aj to, že homeopat nevyberie správny liek. Vybrať správne homeopatikum je niekedy cesta ako pre pacienta, tak aj pre homeopata. Obidvaja sa na tom môžu učiť. Ja sama hovorím, že každý pacient v mojej praxi ma prišiel niečo naučiť a som za to vďačná.

No niekedy sa stane, že správne vybratý liek veľmi rýchlo zaberie a udeje sa tzv. „homeopatický zázrak“.

Prípad: 48-ročná žena, moja priateľka, sa zúčastnila kongresu. Bolo veľmi teplo, preto po celé dni bola zapnutá klimatizácia, ktorá jej neustále fúkala zhora na hlavu. Okrem toho jej ublížil jeden človek, na ktorom jej záležalo, a riešila jeho zradu. Bolo to pre ňu veľmi náročné. Po návrate z kongresu začala ešte v ten večer pracovať. Cítila sa prepracovaná a mala zimnicu. Dala si homeopatikum, ktoré jej zvyčajne na tento problém zaberalo. Zimnica prešla a ona zaspala. Na druhý deň sa zobudila s bolesťou hlavy, ktorá sa rýchlo zhoršovala. Bola to silná pulzujúca bolesť, ktorá sa pri najmenšom pohybe a zohnutím menila na šialenú. Keď mi zavolala, povedala, že bolesť hlavy je krutá, ešte nikdy nemala takú príšernú bolesť hlavy. Zdá sa jej, že je to niečo vážne. Keď sa k tej bolesti pridružil stuhnutý krk, ktorým nemohla vôbec pohybovať, bola diagnóza jasná. Vírusový zápal mozgových blán. Podľa príznakov som jej dala liek Belladonna s tým, že ak sa stav bude zhoršovať, treba ísť do nemocnice, lebo nebudeme riskovať. Belladonnu vo vyššej potencii v pomerne častých dávkach začala brať o 13. hodine. O 17.00 som jej volala, ako sa má, a či nebude treba volať sanitku. Práve sa zobudila a začala sa pozorovať. Zistila, že pohyb jej už tak nezhoršuje a hlava ju určite bolí o 50% menej. Krk trochu povolil a nie je taký stuhnutý. Jednoznačné zlepšenie. Nechala som ju na pôvodnom dávkovaní lieku Belladonna, a ak by sa náhodou v noci zhoršila, určite treba volať sanitku. Ráno mi už volala sama. Hlava ju len trochu pobolieva, povedala by, že je to asi 10% z tej hroznej včerajšej bolesti, krk nie je stuhnutý vôbec a celkovo sa má omnoho lepšie. Do večera bolesť hlavy odznela úplne a na druhý deň jej už nebolo nič, len mala nariadený pokoj, aby sa to náhodou nevrátilo.  Zázrak.

Liek Belladonna je pripravený z rastliny ľuľkovec zlomocný, no vďaka homeopatickému riedeniu nie je vôbec jedovatý. V popise o ňom sa píše, že „je to veľmi účinný liek pri rozvíjajúcom sa zápale mozgu“. V tomto prípade sa naozaj osvedčil a boli sme mu veľmi vďačné, že moja priateľka nemusela niekoľko mesiacov ležať v nemocnici s hroznými bolesťami hlavy.

Väčšinou sa my homeopati musíme tiež veľmi namáhať, kým vyberieme ten správny homeopatický liek. Nie vždy je to jednoduché, ako to bolo v nasledujúcom prípade. Ja som ten prípad brala ako dar. Bol to totiž pre mňa jednoduchý predpis, pričom pacientka prežívala veľmi závažný problém. A pomôcť človeku je úžasný pocit, zvlášť ak je v beznádejnej situácii. 

Prípad: Kontaktovala ma 21-ročná študentka vysokej školy. Už pol roka ju trápili celodenné kruté, migrenózne bolesti hlavy. Vznikli po tom, čo spadla dozadu na zľadovatený chodník a udrela si hlavu. Na mnohých vyšetreniach, na ktorých bola, jej nezistili nič. Bola v podstate zdravá. Od lekárov dostala na bolesť postupne kombinácie tých najsilnejších liekov, ktoré ale takmer vôbec nepomáhali. Kvôli bolestiam nebola schopná študovať a musela nakoniec štúdium úplne prerušiť. Bola zúfalá. Nielenže mala príšerné bolesti hlavy, ale nakoľko jej žiadne konvenčné lieky neúčinkovali, pred sebou nemala žiadnu víziu budúcnosti. Mala pocit, akoby  jej život skončil. 
Premýšľala som, ako na tento prípad: buď odoberiem všetky príznaky (ako a kde ju hlava bolí, čo jej zlepšuje, čo zhoršuje, aké sú jej mentálne symptómy atď.), alebo… Rozhodla som sa pre druhú možnosť, vyskúšať najprv to, čo v homeopatii nazývame etiologický predpis, teda podať liek podľa príčiny, ktorá vyvolala chorobu. 
Dala som jej liek Arnica montana vo vysokej potencii, o ktorom vieme, že ide o prvý liek, na ktorý myslíme pri akomkoľvek úraze. Bolesti sa takmer okamžite po užití lieku zmiernili a do troch dní úplne odzneli. Po pol roku utrpenia – zázrak! O dva týždne na to dievčina opäť nastúpila do školy a vrátila sa do života. Bola veľmi šťastná. No ako sama povedala, tento problém jej dal veľa. Začala sa inak dívať na svet a začala k svojmu životu pristupovať s pokorou.

Chronické problémy sa liečia ťažšie ako akútne. Aj homeopatom sa náročnejšie hľadá liek, aj pre pacienta je to zdĺhavejšia liečba. Obzvlášť pri chronicite platí, že problémy vznikli nejakou nerovnováhou v živote. Myslím si, že väčšina z nás už vie, že choroba má nejakú príčinu, ktorú sme si sami ukryli do seba, ako napríklad vystrašili sme sa, alebo nás niekto zranil, nahneval, spôsobil krivdu či hocijakým neodpustením. Nie raz sa mi stalo, že mi pacient oduševnene povedal: „Nikdy mu neodpustím.“ Pritom si myslel, že poriadne dotyčnú osobu vytrestal. Vôbec si však neuvedomoval, že ublížil hlavne sebe. Že si pri neodpustení robí blok, cez ktorý nemôže prúdiť energia, čo oslabuje nejakú oblasť v tele. Zväčša sa tých blokov nazbiera viac, k tomu sa pridajú vedľajšie účinky chemických liekov a na chorobu alebo problém je, zjednodušene povedané, zarobené.
A ako je to s deťmi? Veď ony ešte v svojich krátkych životoch, okrem nejakej chémie z liečiv, nemajú bloky. Deti prišli „pomôcť“ svojim rodičom cez svoje problémy či choroby spoznať, čo je potrebné zmeniť. Tak ako v nasledujúcom prípade.

Prípad: Prišla ku mne skoro 4-ročná dievčinka s mamkou. Posadila sa a povedala: „Bibi ta to tu te te.“ Ja som si myslela, že si robí zo mňa žarty a pozrela som sa na mamu, čo ona na to. Ale pochopila som, že to bolo jadro jej problému – nevyvinutá reč. Dievčatko malo veľmi malú slovnú zásobu a nevedelo poriadne vysloviť slová. Netvorilo vety, vyslovovalo len skomolené slová. Skoro nikto jej nerozumel. Okrem toho bolo dosť často nahnevané a malo stavy, že sa k nej nemohol nikto priblížiť. V škôlke, kde učila aj jej mama, sa hneď po príchode utiahlo do kúta a tam viac-menej bolo celý deň. Nekontaktovalo sa s deťmi. Asi to bolo kvôli reči.

Maličká vyzerala ako anjelik. Veľké modré oči, veľmi svetlé vlásky. Narodila sa v domácom pôrode. Od narodenia je obklopená láskou. Dojčená bola tri roky a liečená len homeopaticky alebo bylinkami. Od malička bola veľmi naviazaná na otca, no v poslednom čase ho už neprijíma. Mama si myslí, že problémom je práve otec a jeho príbeh.

Otec je Srb. Musel v ranej mladosti bojovať vo vojne v bývalej Juhoslávii. Vo vojne bol tri roky a zlomilo ho to. Túto traumu preniesol na svoju dcéru. Teraz je veľmi uzavretý, vyzerá neprístupne a akoby ukrýval v sebe krivdu. O rodinu sa príkladne stará, ale hlavne materiálne. Manželka sa cíti nedostatočne oceňovaná a milovaná.

Dievčinka dostala liek Carcinosinum cum Cuprum. Ešte v ten deň povedala dve nové slová.

Po pol roku liečby veľmi rozvinula svoju slovnú zásobu. Začala tvoriť celé vety a používať aj zdrobneniny, ako napríklad dedinka a pod. Ale zmenila sa aj psychicky, je viac šťastná. V škôlke ide medzi deti a hrá sa s nimi. Minule boli v Srbsku a mama ju nespoznávala. Predtým bola len pri nej a nikto sa k nim nemohol priblížiť. Teraz sa rada ku každému prihovorila a išla sa s každým fotiť, kto ju, blondínku medzi počernými, o to požiadal. Mama mi so slzami šťastia hovorila, že taký zázrak nečakala, aj keď v kútiku duše s ním rátala, pretože jej dcérke by už nič iné nepomohlo. Liek začal brať aj jej manžel a krásne sa začal otvárať a svoju krivdu riešiť.

Homeopatia nelieči len príznaky, ale má schopnosť otvoriť to miesto v duši človeka, ktoré spustilo problém. Nevie vyriešiť za neho odpustenie, ale vie dodať silu, aby sa to ľahšie zvládlo. Dodáva nadhľad a človek si môže niektoré ťažké veci odžiť, napríklad aj cez sny. Som veľmi vďačná za homeopatiu, v mojom živote mi pomohla vyrovnať sa aj s rôznymi krivdami duše.