Článok priamo z časopisu si môžete pozrieť TU

Február, zvláštny melancholický mesiac… Dávno už docinkali vianočné zvončeky, opadali silvestrovské pozlátky a aj novoročné predsavzatia stratili svoj lesk. Všade len chlad a sychravo. A jar je ešte ďaleko. Keby bol aspoň sneh…Krásna biela prikrývka. Keď ju vidím alebo keď si ju predstavím… zrazu ten pohľad v mojej hlave robí obraz čistého, nepopísaného papiera. Pri tejto predstave aj studený február má pre mňa význam. Má pre mňa nádej, že tú čistú, nepopísanú stránku môžem prepísať novými myšlienkami, novými skutkami… Má aj homeopatia takú nádej na zmenu nášho života?

ŽENA V NÁDEJI

Kedysi sa tehotným ženám hovorievalo, že sú v nádeji. Veľmi sa mi páči toto pomenovanie, aj keď presne neviem, prečo sa im tak hovorilo. Možno preto, že žena má nádej, že sa jej narodí dieťatko, alebo že sa narodí zdravé dieťatko, alebo že v národe bude o človeka viac, alebo…

Pred pár rokmi mi volala jedna žienka na začiatku tretieho mesiaca jej „nádeje“, že dosť krváca. Bola už u gynekológa, vraj je všetko v poriadku a dal jej lieky proti krvácaniu. Ona nechcela brať tabletky, preto mi zavolala.

Počas jej konštitučného vyšetrenia som sa dozvedela, že sa narodila ako tretie dievča otcovi, ktorý veľmi chcel chlapca. Bol veľmi sklamaný, že je to opäť dievča. Preto mu celé  detstvo hrala syna. Chcela len krátke vlasy, zaujímala sa o šport a veľmi sa bála puberty, že jej začnú rásť prsia a bude po synovi. Aj sa tak stalo. Od puberty sa prestal o ňu zaujímať, aj keď predtým bola jeho obľúbenec a spolu trávili veľa času „chlapskými záľubami“. Veľmi tým trpela, ale nakoniec si zvykla. „Aj tak svojho otca mám rada a viem, že aj on mňa, len svojským spôsobom,“ povedala.

Dostala liek Phosphorus preto, lebo má v obraze, že je nechcené dieťa. Pri tomto probléme je dôležité, ako tú situáciu nechceného dieťaťa vyriešila. Phosphorus sa to snaží  zvládnuť tým, že bude robiť všetko preto, aby sa páčil svojim rodičom, aby ho prijali a mali radi. Okrem toho má tento liek v obraze aj krvácanie. (Kuriózne na tomto prípade bolo, že žienka čakala dievčatko. Vtedy o tom ešte nevedela, ale je možné, že práve to zaktivizovalo jej starý problém, ktorý nebol ešte vyriešený. Až týmto liekom sa vyliečil.)

Po troch dávkach lieku, na druhý deň, prestala žienka krvácať. Potom o týždeň sa opäť objavilo krvácanie. Stačili na to dve dávky lieku a až do konca tehotenstva sa už krvácanie neobjavilo. Na začiatku deviateho mesiaca bola na kontrole u gynekológa a ten jej povedal, že už môže lieky vysadiť. Ona sa ho nechápavo opýtala, aké lieky. No našťastie si spomenula, že lieky proti krvácaniu. Tie lieky mala brať skoro celé tehotenstvo. Vďaka homeopatii ich nebrala vôbec.

V tomto prípade by sme mohli povedať, že pre túto žienku v nádeji, bolo nádejou, že homeopatia pomôže, a to sa splnilo. Homeopatia je pre tehotenstvo ideálna liečba, lebo je bez vedľajších účinkov a dokáže pomôcť ako s akútnymi, tak aj s chronickými problémami.

KEĎ NÁS SMÚTOK DRŽÍ V MOCI

Pred niekoľkými mesiacmi prišla ku mne na vyšetrenie veľmi zničená a smutná žena so svojím 2,5-ročným dieťaťom. Mladá matka 3 mesiace predtým pochovala svoju matku, ktorá bola jej najlepšia priateľka a veľmi jej pomáhala aj s dieťaťom. Dieťa malo veľmi rado babičku, ktorá zomrela na ťažké ochorenie. Bojovala s ním niekoľko rokov. Ale až posledné 2 mesiace pred smrťou bola nevládna a bolo jej veľmi zle. Babka zomierala u nich v dome a mama sa o ňu musela starať sama. Dieťa nevedelo, že babička zomrela, tak sa niekedy pýtalo, kedy babka príde. Bolo veľmi milé, komunikatívne, mama o ňom povedala, že „pusa sa mu zavrie, až keď zaspí“. Komentovalo všetko, čo zažilo, vedelo vnímať súvislosti a na svoj vek bolo dosť vyspelé, dokonca rozprávalo mamke príbehy. Nemalo súrodencov a mama mu venovala všetku pozornosť. Bolo vyspelejšie ako jeho rovesníci. Nechodilo ešte do škôlky, ale milovalo deti a veľmi po nich túžilo. Bolo ešte dojčené. Hlavný problém, s ktorým prišli, bol so stolicou. Dieťa malo stále plienky a ešte sa nepýtalo na nočník. Mama ho nestihla „odplienkovať“, lebo vtedy, keď to mala naplánované, sa musela starať o svoju umierajúcu mamu. Dieťa v tom čase začalo zvláštne reagovať zadržiavaním stolice. Vyzeralo to tak, že prvé 3 dni nemalo problém, potom začalo mať nutkanie na stolicu, ktorú sa snažilo do seba vtiahnuť. Stálo pri tom na špičkách a bolestivo nariekalo. Bolo veľmi podráždené a plačlivé. Tento model sa opakoval každých 5 minút, až pokiaľ sa nevyprázdnilo, čo niekedy trvalo aj 2 dni. V tie dni nemohli nikam ísť. Mama mala pocit, že dieťa ešte nemá v hlave prepojené, že má potreby robiť do nočníka. Je z toho zúfalá a má pocit, že sa na ňu valí celý svet.

Podľa mojich skúseností, malé deti zhruba do 5 rokov nevedia spracovať psychické problémy, a to sa často prejavuje rôznymi zábranami pri veľkej potrebe. Stolica je niečo hnusné, smradľavé, čo z človeka vychádza, a dieťa to môže vztiahnuť na seba, že to ono je hnusné. Mala som už 3-ročného pacienta, ktorý robil veľkú potrebu len do rohu obývačky, druhého 10-ročného, ktorý robil veľkú potrebu jedine do plienky, alebo ďalšieho, ktorý sa bál vyprázdniť, lebo jeho stolica sa môže stratiť v kanalizácii. Príčiny tohto správania môžu byť rôzne. (Veľa detí s týmito problémami môžu byť autisti alebo môžu mať iné poruchy správania, či prekonali nejaký pre ne traumatický zážitok.) Je dobré zistiť, prečo ten problém vznikol a čo je za tým. Vtedy sa ľahšie pre ne nájdu správne lieky.

Toto dieťatko bolo na svoj vek vyspelé. Preto som nepredpokladala, že nemá v mozgu prepojenie v tejto oblasti, ako si myslela jeho mama. Videla som tam však vzťah so situáciou, ktorú prežívala mama. Dokonca mi povedala, že babka mala veľmi páchnuce výlučky, z ktorých sa jej dvíhal žalúdok. Ja som to vyhodnotila tak, že dieťa nechcelo mame pridávať svoj zápach, a preto sa podvedome pokúšalo vtiahnuť stolicu do seba. Deti do troch rokov sú plne prepojené s mamou a toto dieťa bolo ešte dojčené, takže to prepojenie bolo silnejšie. Vnímalo mamin žiaľ a snažilo sa jej ho pomôcť niesť. Mama neukazovala smútok za svojou mamou pred dieťaťom, a tak aj dieťa sa snažilo to potlačiť, ale u neho to bolo na fyzickej úrovni. A tak som dala dieťaťu liek na túto situáciu  – Natrum muriaticum.

Na tretí deň mi mama písala mail, že sa po druhej dávke lieku stalo niečo zvláštne. Hodinu po podaní prišlo dieťa za ňou a povedalo jej, že mu treba na malú potrebu, ktorú urobilo prvýkrát v svojom živote do nočníka. O ďalšiu hodinu prišlo a povedalo, že mu treba na stolicu, a tá sa bez problémov podarila znova do nočníka. „Zázrak,“ písala mama, „od smrti svojej mamy som prvýkrát šťastná.”

Dieťa odvtedy nemá problém so stolicou.

Pri tomto prípade bolo dôležité porozumieť jednaniu pacienta na hlbšej úrovni, pretože jeho aktuálny problém prekryl jeho konštitúciu. Dieťa bolo otvorené a komunikatívne, hoci liek, ktorý ho vyliečil, mal v obraze opak, a to uzavretosť ako v psychickej oblasti, teda potláčane pocitov do seba, tak aj na fyzickej úrovni, ako napríklad u neho potláčanie stolice do seba.

VEĽA DETÍ POTREBUJE VEĽA OČÍ

Na tomto prípade by som vám chcela ukázať, že účinok lieku nie je jediným pozitívom homeopatie. Dôležitou súčasťou pri homeopatickom liečení je pozorovanie pacienta, pretože čím viac príznakov, tým je väčšia šanca, že sa nájde správny liek. A práve to býva pre pacienta najťažšie.

Volala mi mamička mojej konštitučnej 3-ročnej pacientky, že je akútne chorá spolu s jej dvoma staršími bratmi. Dievčatko sa u mňa liečilo kvôli častej chorobnosti. Bolo choré raz – dvakrát do mesiaca a vždy jej predpísali antibiotiká. Mamka jej ich už nechcela dávať. Homeopatia bola pre jej rodinu nádej a ona to chcela vyskúšať. Dievčatko bolo zachrípnuté a bolelo ju hrdielko. Bežné polychresty nezaberali, až keď som jej dala konštitučný liek Lac delphinum a pridala liek Turquoise, veľmi rýchlo sa dala do poriadku. (Turquoise patrí medzi lieky pripravené z farieb. Mám s nimi veľmi dobré skúsenosti.) Druhé dieťa malo úplne upchatý nos, nemohlo celú noc spať. Čiastočne pomohlo Kalium bichromicum, ale potom sa mu spustila masívna zadná nádcha, začalo ho pobolievať uško a malo boľavé miesta v ústach. Dostalo liek Hydrastis, ktorý ho úplne vyliečil. Ako posledný ochorel najstarší 8-ročný syn. Ten mal vysoké horúčky s horúcimi červenými lícami aj ušami a studenými rukami a nohami. To je typický obraz lieku Belladonna a tá aj pomerne rýchlo zabrala. Mamička musela celé dni a aj v noci  pozorovať svoje deti a referovať mi, ako sa majú, aby sme im v prípade potreby mohli meniť lieky.

O necelé 2 týždne mi volala šťastná mama, že to zvládli. Všetky deti sú zdravé a nedostali žiadne chemické lieky. Je síce vyčerpaná, ale stálo to za to. O ďalšieho pol roka mi volala ohľadne konštitučnej kontroly jej dcérky – že sa má omnoho lepšie, ale okrem toho si uvedomila ešte jednu zvláštnu vec. Od tej choroby pozoruje svoje deti omnoho viac. Predtým, počas tých chorôb, jej pozorovanie už liezlo na nervy, ale teraz zistila, že im to pomáha. Vďaka tomu svojim deťom viac rozumie a zlepšilo to ich vzťahy. Veľmi sa teší, že našla homeopatiu, ktorá je aspoň podľa nej, úžasná.

Je to tak, pozorovaním si môžeme viac rozumieť, lebo sa viac poznávame. Môžeme tak uvidieť, čo ten druhý potrebuje, čo sme pred tým nevideli. Nie je to vždy jednoduché, ale potrebné. Náš svet je chorý na nevšímavosť. Pritom každý chce byť videný. Dieťa bude radšej zlé, len aby si ho niekto všimol. A čo je naozaj dôležité: naše deti nám budú celý život vracať všetko, čo sme im dali/nedali. V puberte alebo v dospelosti, keď už začnú používať vlastnú vnútornú silu, nám budú vracať každú našu prebdenú noc. Začnú ony pozorovať nás, či niečo nepotrebujeme, a vrátia nám všetko, čo sme pre ne urobili. Tak sa homeopatia stáva nádejou aj na lepšie a kvalitnejšie vzťahy.

POSLEDNÁ NÁDEJ

Pred deviatimi rokmi prišla ku mne mamička na materskej dovolenke s veľmi vážnym až beznádejným problémom. Mala chronický zápal pankreasu, ktorý vôbec nereagoval na lieky klasickej medicíny. Žena mala silné kolikové bolesti, ktoré trvali aj niekoľko hodín. Jej dvojročná dcérka, s ktorou bola na materskej dovolenke, celé dni ležala v posteli a pozerala televízor, pretože ona sa o ňu nemohla poriadne starať. Okrem nej mala ešte dve deti na prvom stupni základnej školy a manžela, ktorý chodil na týždňovky. Pacientka pri vyšetrení plakala, lebo lekári už naznačovali, že jej nevedia pomôcť a nech počíta aj s najhorším. Bola to veľmi milá, jednoduchá žienka. Rada rozprávala a mala veľmi rada spoločnosť. Len teraz už nechcela nikoho vidieť a najradšej by už s nikým nehovorila. Mala veľa strachov, hlavne z choroby, zo smrti, čo bude s jej deťmi a s manželom. Hovorila, že mnohé strachy mala už aj pred chorobou. Dostala odo mňa liek Phosphorus 9CH (neskôr sme prešli aj na vyššie potencie), ktorý mala brať každý deň jednu dávku a ozvať sa o 6 týždňov, pokiaľ nebude treba skôr. Ozvala sa o mesiac, že jej je lepšie, ale stále má bolesti, ktoré však trvajú kratšie. Upravili sme potenciu a dávkovanie. Potom sa ozvala o 3 mesiace, že ju celé mesiace vôbec nič nebolelo a že sa v nedeľu bola za mňa pomodliť v kostole. Liek už mesiac nebrala.

Ozvala sa až o 2 roky, že ju opäť trochu pobolieva brucho, dostala radu zopakovať liek a ak nezaberie, musí prísť na kontrolu. Potom sa mi ozvala zhruba o 3 roky, že si vtedy dala asi 3 dávky lieku, a potom jej celý čas už bolo dobre, len teraz má opäť trochu bolesti. Opäť rovnaká rada, zobrať liek, a ak nezaberie, kontrola u mňa. Odvtedy sa neozvala.

Je úžasné mať v rukách homeopatiu, vďaka ktorej môžeme beznádej zmeniť na nádej a ešte viac, pomôcť človeku prežiť zmysluplný život. Tieto prípady, na prvý pohľad také rozdielne, spoločne priniesli podobnú správu – každá ťažká chvíľa v sebe nesie nádej na zlepšenie.  V týchto prípadoch bola tou nádejou homeopatia