Článok priamo z časopisu si môžete pozrieť TU

Z každej strany sa dnes ozývajú hlasy, že doba je ťažká a bude ešte horšie. Všetko zdražieva a musíme sa riadne obracať, aby sme to prežili. Ľudstvom preteká tichý, zlovestný prúd nabitý strachom a obavami, ako sa to dá všetko zvládnuť. Okrem nenápadného, ale paralyzujúceho pocitu, potrebujeme nový a omnoho rýchlejší krok, aby sa naplnila rodinná kasa. A je to len v pohybovom aparáte alebo je potrebný aj iný pohyb? Odpoveď je mnohým hneď jasná. Samozrejme, potrebujeme aj iné kráčanie ako len fyzické. Ale ak telo nie je v poriadku,  myslíme hlavne na neho a nie na svoje duchovné napredovanie. Vtedy sa len ťažko odpútavame od bolesti a žijeme najmä chorobu. Sťažuje nám to potom správne naplnenie nášho prerodu. Lebo prerod je to hlavné, čomu nás chce táto ťažká doba naučiť. Môže nám aj v tom pomôcť homeopatia?

 

Nuž, mne a mnohým mojim pacientom veľmi pomohla. Ja viem, že sa nemôžeme spoliehať len na „zázračnú bielu guličku“ (homeopatický liek). Musíme k tomu pridať aj iný, vlastný pohyb, ako napríklad nejaké fyzické aktivity, dbať na stravu a hlavne na svoje myšlienky. Prečo na myšlienky? Pre mňa je totiž veľmi dôležité, čo mám v hlave, lebo viem, že to ovplyvňuje moje slová a činy. Tie potom napĺňajú môj deň. Záleží, či si na plecia položím balvan hnevu na druhého, alebo pocit krivdy, čo mi to urobili, ako mi to mohli urobiť a iné,  a ani sa nenazdám, už som oblečená v sebaľútosti. Všimli ste si, aká je to ťažoba? Ako sa začíname rúcať pod bremenom svojich vlastných pocitov, ktoré si mnohokrát ani neuvedomujeme? Máme totiž pocit, že sme v práve, pretože nám bolo ublížené. Určite máme právo na každú svoju emóciu, hoci nám spôsobuje ťažobu a únavu. Aj keď práve v ťažobe sa skrýva zárodok fyzického alebo psychického problému. Alebo je to ľahkosť a sila, keď sme už dokázali odpustiť. Samozrejme, nikto nemá právo nás odsudzovať, lebo nekráča v „našich topánkach“. Preto je dôležité, čo si na seba naložíme my sami.

Teraz by sa mohlo zdať, že sme sa vzdialili od samotnej homeopatie. Ale nie. Práve homeopatia vo mne spustila pozorovanie seba a svojich emócií. Lebo to je potrebné pre výber správneho homeopatického lieku. A tak som si začala klásť otázky, viac si všímať ako sa cítim a prečo sa tak cítim. A práve na tieto pocity sa potom predpisuje správny liek. Ten potom pomáha ľahšie uvidieť a zvládnuť pocity, ktoré nás ťažia a znemožňujú správny výhľad. Mnohí moji pacienti potom hovoria, že ľudia v ich okolí sa zmenili, „akí sú zrazu milí“. Pritom, to oni sa zmenili a okolie len reaguje na ich zmenu. A tak sa často stáva, že okrem zbavenia sa bolesti môže do života vstúpiť aj iné šťastie.

PRÍPAD: Prišiel ku mne 70-ročný muž so závažným problémom prostaty. Bol veľmi uzavretý, tvrdý a nič mi v podstate nepovedal. Cítila som, že má voči mne veľkú nedôveru a aj voči homeopatii. Chcel ju vyskúšať, lebo sa rozhodol liečiť alternatívne. Predpísala som mu liek Sabal serrulata a nech sa mi ozve o 6 týždňov, ak nebude treba skôr.

Ozval sa o 2 roky. Prišiel veľmi zlomený. Na prvý pohľad vyzeral dosť zostarnuto. Hovoril,  že vyskúšal všelijaké doplnky, ktoré mu radili, a aj nejakú inú homeopatku. Ale nič nezabralo a cíti sa omnoho horšie. Zaktivizoval sa navyše aj jeho starý problém, vďaka ktorému bol od svojich 40-tich rokov na invalidnom dôchodku. Bolo to autoimunitné ochorenie reumatoidného charakteru, tzv. Bechterev. Takže okrem závažného problému s prostatou má aj veľké bolesti kĺbov, nevie poriadne chodiť, cvičiť, plávať, čo posledných 30 rokov pravidelne robil. Veľmi ho bolí aj hlava a má ťažkosti so spánkom.

Klient stále pôsobil veľmi uzavreto. Bol odmeraný a tvrdý, hoci som cítila jeho väčšiu dôveru vo mňa aj v homeopatiu. Stretol totiž známeho, na ktorom mu záleží, a ten mal veľmi dobrú skúsenosť s mojím liečením. Preto sa rozhodol vrátiť sa ku mne a hovoriť o sebe viac.

Bol to jogín. Venoval sa jóge na vysokej úrovni, mal aj svojho gurua z Indie. Dodržiaval ajurvédske stravovanie a dobrovoľne vstúpil do celibátu. Najhoršie na celom jeho stave podľa neho je, že nevládze cvičiť, vôbec nemôže plávať a veľmi mu to chýba. Začína byť skleslý, pretože to bola práve jóga, vďaka ktorej sa začal inak hýbať a jeho autoimunitná choroba ustúpila. Nemal odvtedy žiadne bolesti, žiadne pohybové obmedzenia a jeho život bol naplnený aj napriek tomu, že nemal ženu. Bol to slobodný, bezdetný muž. Jeho túžbou bolo, odísť bez toho, aby bol na niekom závislý, teda aby nebol v poníženom stave. A ešte, keby sa mohol dožiť aspoň do 75 rokov, čo, samozrejme, nemusí, hlavne len aby nebol na nikoho odkázaný.

Na základe celého životného príbehu, ktorý mi povedal, a aj toho, čo som spozorovala v jeho správaní, a po vyhodnotení symptómov v jeho pohybovom aparáte, som predpísala liek Conium maculatum.

Už o 2 týždne mi hlásil prvé pozitívne zmeny. Prestala ho bolieť hlava a začal dobre spať. V noci už chodí len raz na záchod a bez problémov sa vymočí. Má pocit, že aj kĺby ho už tak veľmi nebolia.

O tri mesiace neskôr mi povedal, že znova normálne každý deň 2 hodiny cvičí jógu, opäť začal plávať 3x do týždňa a cíti sa celkovo dobre. Hlava ho nebolí a spánok a močenie sú v poriadku. V podbrušku ho nič nebolí, ani pri močení.

Na kontrole, približne o rok, mi veľmi ďakoval, lebo sa kvalita jeho života zvýšila o 98 %. Cvičí, pláva, dobre spí a vyriešil sa aj jeho problém s prostatou. Dokonca si našiel priateľku, ktorá ho chápe a obdivuje. Presviedčal ju, že on musí byť sám. Nechce ju viazať na seba, aby pri ňom netrpela. Je už starý a chce zostať kvôli svojej duchovnej ceste stále v celibáte a ona si môže nájsť iného. Ale ona povedala, že ju priťahuje práve jeho osobnosť a sila, ktorá z neho vyžaruje. Veľmi ju to napĺňa, byť s ním aj za týchto podmienok. On sám už nepôsobil tak tvrdo a uzavreto a bol ku mne prekvapivo milý a otvorený. 

Dnes má už 81 rokov a pomaly sa chystá na odchod. Chcel by zomrieť zmierený, aby mohol jeho duchovný vývoj pokračovať aj na druhom brehu. Priateľku už po svojom boku nemá, ale neprekáža mu to. Práve naopak. Cíti, že sa jeho odchod blíži a on sa nechce zaťažovať starosťami a smútkami, ktoré by z toho vyplynuli. Ďakuje za to, že ma v svojom živote stretol.

Ale aj ja som vďačná, pretože ma jeho liečenie tiež veľmi obohatilo.

 

„Takto homeopaticky liečiť je ťažké,“ mohol by hocikto povedať. „A možno by sa mi to ani nechcelo,“ počuť iný hlas. Áno, je pravda, že hlboké konštitučné homeopatické liečenie je náročné. Vyžaduje si roky štúdia s neustálym pocitom, že je ešte veľa toho, čo neviete. Práve v tom sa skrýva pokora, čo je veľmi prospešné aj pre náš duchovný rozvoj.

Ale na druhej strane, máme aj homeopatiu, ktorá je jednoduchšia a ktorú môže s úspechom používať aj začiatočník. Je to akútna homeopatia a je veľmi praktické ju vedieť, lebo máme tak pomoc na každý deň. Stačí pritom dobre poznať pár liekov a môžeme dosiahnuť krásne vyliečenia. Ako napríklad v nasledujúcom prípade. 

PRÍPAD: 58-ročná pacientka spadla a zlomila si pravú ruku a pravú nohu. Keďže ruku jej hneď zoperovali a dali do sadry, najväčším problémom bola noha. A to hlavne koleno, ktoré bolo veľmi rozbité. Mala na ňom dotrhaný predný krížový väz. Vnútorný priečny väz bol tiež roztrhnutý a zadný natrhnutý. Okrem toho mala oba menisky prasknuté.  Zlomená kosť nebola taká závažná ako to koleno, hoci mala zlomenú píšťalu. Prognóza bola: jednoznačne operácia s tým, že už nikdy nebude môcť ohnúť koleno. Pacientka bola ale rada, že bude môcť aspoň nejako chodiť. Operovať ju budú, až sa zrastie zlomenina. Dovtedy bude nosiť ortézu, a musí nohu veľmi šetriť. Nezaťažovať ju, chodiť minimálne, aj to len s barlami.

Volala mi hneď po úraze, diagnostike a operácii ruky. Nasadila som jej homeopatiká Arnica montana 30 CH na samotný úraz, Symphytum 30 CH na zlomeninu a Calcarea fluorica 5 CH na kolenné väzy.

Zlomenú ruku jej operovali v Nemecku, kde sa jej úraz stal. No po príchode domov na Slovensko zistili, že operácia ruky nebola prevedená dobre a musia ju reoperovať. Pri vyšetrení a po reoperácii ruky jej ešte diagnostikovali  veľmi ťažkú osteoporózu a báli sa, ako sa zrastú zlomené kosti. Aj ortopéd, odborník na kolená, ktorý ju mal operovať, mal tiež obavy, ako v jej prípade operácia dopadne.

Nasadila som jej preto ešte na osteoporózu homeopatický liek Calcarea phosphorica 5 CH 3x denne a čakali sme.

Zlomeniny sa jej veľmi pekne zrastali, hlavne píšťala na nohe, takže už celkom dobre chodila. Mala ísť na vyšetrenie k ortopédovi. Keďže už nechcela nechať nič na náhodu po sfušovanej operácii ruky, vybavila si podľa nej najlepšieho odborníka na kolená na Slovensku.

Hovorila mi ale, že napriek všetkému sa jej chodí dobre, dokonca si vie aj sadnúť na kolená. Ortopéd ju vyšetroval a čudoval sa, ako je možné, že to koleno drží. Veď v ňom nemá čo držať. Ako je možné, že tak chodí a vie to koleno dokonca aj ohnúť. Ešte sa s niečím takým v jeho 30-ročnej praxi nestretol. Sám povedal: „To je zázrak.“ V tom čase bol akurát v Košiciach pápež František, tak ju ortopéd poslal, aby sa mu išla za to koleno poďakovať. Smiala sa, že sa veľmi rada poďakuje pápežovi, ale ona vie, aj komu a čomu inému sa má poďakovať. Tak začala ďakovať, čo jej veľmi rozjasnilo deň.

Dnes, po roku,  je v poriadku. Dobre chodí, žiadnu operáciu nepotrebovala a ani nepotrebuje. Akurát, ako sama hovorí: „Už mi ťahá na šesťdesiatku, tak nemôžem až tak rýchlo behať ako za mlada.“ Ale nič ju nebolí, kolená v pohode ohýba a osteopóroza sa jej tiež výrazne zlepšila. „Som šťastná a teraz som pripravená pomáhať iným,“ povedala, a preto dovolila opísať jej príbeh, aby aj ďalší ľudia videli, aké zázraky dokáže homeopatia. 

Veď to všetci poznáme: keď bolesť, strach, trápenie odídu, hneď sa nám chce smiať a robiť aj svet okolo nás krajším a šťastnejším. Mnohí hovoria, že sú vďační za trápenie, ktoré dostali, lebo to zintenzívnilo ich vnútorný pohyb a začali hľadať, čo majú urobiť, aby to odišlo alebo aspoň aby sa to zmiernilo. Vtedy začíname vidieť veci, ktoré sme si doteraz nevšimli. Začíname nachádzať aj nové pomoci. A začíname vnímať, čomu nás mala naša situácia naučiť, prípadne, čo môžeme na sebe zmeniť. Ale to sa väčšinou vie až vtedy, keď to najviac boľavé odíde. V epicentre najsilnejšej bolesti je zväčša priestor len na plač, prípadne hnev, vzdor. Preto sa neváhajme postaviť v súcite, v láske k trpiacemu a pomôcť mu niesť bremeno jeho bolesti, nech je akákoľvek. Väčšinou dostaneme dar, že nemusíme potom zažívať vlastné utrpenie. A okrem toho, nikdy nevieme, čo nás čaká za rohom, a ani kedy sa ten náš roh zjaví. Totiž všetko, čo sme v živote urobili, sa nám spočíta.

A ak chcete, môžete začať pomáhať aj homeopatiou. Každá malá pomoc môže pre druhého byť zázrakom, o čom svedčí nasledujúci kratučký prípad.

 

PRÍPAD: Volala mi jedna moja študentka, že je veľmi nešťastná, lebo ju opustil jej priateľ, jej veľká láska. Nevládze žiť, je hrozne smutná a nevládze sa ani starať o svoje 7-ročné dieťa. Dostala liek Ignatia amara 30 CH 1 – 3x za deň. Hneď na druhý deň mi došla esemeska: „Ďakujem Bohu za Vás. Zachránili ste ma.“

 

Už aj tu v tomto príspevku máte opísané 4 lieky: Arnica montana na úraz, Symphytum na zlomeninu, Calcarea phosphorica na osteoporózu a Ignatia amara na smútok a sklamanie. V prípade potreby ich môžete hneď použiť. A možno sa aj vám podarí zažiť zázrak vyliečenia alebo ho urobiť inému. Totižto, pomoc druhému je ten správny pohyb, ktorý nasmeruje náš krok k cieľu, v ktorom nájdeme skutočné šťastie, lásku, múdrosť a tým aj zdravie.