Článok priamo z časopisu si môžete pozrieť TU

Pri slove šikana nás väčšinou zaplaví spravodlivé rozhorčenie. Veď kto má právo si na druhého dovoľovať a ubližovať mu? Kto má právo slabšieho alebo inak znevýhodneného psychicky alebo fyzicky napádať? Šikanovanie je nebezpečný sociálno-patologický jav, pri ktorom je opakovane ponižovaná ľudská dôstojnosť a česť. Hrozné na tom je, že je rozšírená medzi ľuďmi viac, než by sme čakali. Preto sa musíme snažiť urobiť všetko pre to, aby sme jej zabránili, a hlavne, aby obete neboli naše deti. Ale našťastie homeopatia vie pomôcť aj pri tomto probléme.

Najhoršie na šikane je to, že človek, ktorému sa to deje, môže mať pocit, že si to zaslúži. Že je on šikanovaniu na vine, pretože je nemožný, alebo je škaredý, neschopný…

Mala som jedného klienta, ktorý sa hanbil mi na prvom sedení povedať, že ho šikanovali, keď bol na základnej škole. Povedal mi to, až si ku mne získal viac dôvery, pretože si myslel, že ho budem odsudzovať a že si ho nebudem vážiť.

Preto je veľmi dôležité, aby sme sledovali, či sa dieťa teší do školy na spolužiakov, alebo naopak, má neprimeraný strach, a snažili sme sa s ním o tom čo najviac rozprávať. V prípade potreby to aj riešiť. Ja sama som bola veľmi prekvapená, že šikana môže byť aj v škôlke medzi deťmi, a to ešte v drahej súkromnej.

PRÍPAD:  Prišla ku mne mamička so 4,5-ročnou dcérkou. Dievčatko bolo veľmi milé, kreatívne, rado kreslilo a vymýšľalo si rôzne príbehy a rozprávky. Minule s mamkou čakali na autobus a dievčatko si krátilo čas tým, že sa rozprávalo s automobilovou značkou.

Jej hlavným problémom, ktorý chcela mamka riešiť, bola častá chorobnosť. Minimálne raz až dvakrát za mesiac bola chorá. Mama sa ju snažila liečiť bez antibiotík, ale niekedy ich museli nasadiť. Ako dvojročná prekonala zápal pankreasu a odvtedy mávala s ním problémy. Každá choroba končila tým, že sa jej podráždil pankreas, čo sa prejavovalo nevoľnosťou, pocitom na zvracanie, 1– 2 dni nešla na veľkú potrebu a potom dostala hnačku, pričom jej bolo stále zle.

Dostala konštitučný liek a k tomu orgánový liek na pankreas. Zhruba o 5 mesiacov som dostala spätnú väzbu, že dievčatko už skoro vôbec nie je choré. Od začatia liečby bolo choré len 2-krát a choroba neskončila podráždeným pankreasom, nebolo jej zle, ani nemalo za celý ten čas hnačku.

Ale veľmi sa zmenila. Začala byť zlá, agresívna a neposlušná. Aj na kontrole, keď sa mama nedívala, vyplazila na mňa jazyk. Okrem toho nechcela chodiť do škôlky a zvláštna bola veľká únava, ktorú mala. Je unavená aj cestou do škôlky a niekedy ju musí mama niesť na rukách, lebo tvrdí, že nevládze chodiť. Keď prídu zo škôlky, musí si ľahnúť. Predtým mala veľa energie, a teraz akoby žiadnu.

Dostala liek Phosphoric acid a asi jeden deň po lieku začala doma plakať, že v škôlke majú jedno dievča a ona sa ho veľmi bojí. To dievča je o hlavu vyššie od nej, chodí za ňou a hovorí jej, že ju zabije alebo že ju zbije, no určite jej ublíži a ju to bude bolieť. Nesmie o tom nikomu povedať, lebo potom jej ublíži ešte viac. Učiteľka si to nevšimla, lebo to dievča bolo rafinované a robilo to len vtedy, keď sa nedívala. Trvá to už dlho.

Mama ostala šokovaná, lebo to vôbec nevedela a išla to hneď riešiť do škôlky s riaditeľkou. Bola to veľmi drahá súkromná škôlka. Prešetrením sa zistilo, že to dievča ju šikanovalo skoro celý rok. Hneď to vyriešili a šikanujúce dievča muselo zo škôlky odísť.

Pozorovanie: Dievčatko reagovalo na šikanovanie častou chorobnosťou a zabezpečilo si tým, že bolo veľmi málo v škôlke. Keď som mu homeopaticky posilnila konštitúciu a vyliečila pankreas, začalo chodiť do škôlky každý deň a začalo reagovať na šikanu únavou a zmenou v psychike. No nevedelo to povedať. Nemalo odvahu a nevedelo to aj vzhľadom na svoj nízky vek opísať.

Phospohoric acid  jej pomohol vysloviť to. Okrem toho, liek ju vyliečil z únavy a začala byť opäť to milé prítulné dievčatko, plné fantázie a kreativity.

Ostatné urobili dospelí a nikto ju viac nešikanoval. Dnes je už veľká školáčka a šikana, aj vďaka homeopatii, nezanechala na jej psychike žiadne stopy.

 

Ďalšou zraniteľnou skupinou sú školopovinné deti, či už na základnej, alebo na strednej škole. Deti sú už v tomto veku samostatné a rodičia môžu mať pocit, že už zvládajú svoje povinnosti a môžu ich nechávať často samé. Dnešná doba je ťažká, a aby sa uživili, je mnoho rodičov veľmi zaneprázdnených v práci alebo v svojom podnikaní.

 Lenže v tomto období je psychika mnohých detí veľmi krehká a častokrát si nevedia poradiť s nástrahami života. A to hlavne, ak majú, podľa nich, nejaký či už zovňajškový, alebo iný (napríklad materiálny) hendikep, alebo sú veľmi citlivé. Preto je veľmi dobré sa čo najviac s nimi rozprávať, pozorovať ich nálady a aj to, s kým sa kamarátia, a regulovať čas s počítačom. Nezabúdať sa objímať alebo inak si prejavovať lásku, aby vedeli, že ich máte radi a záleží vám na nich. Nie sú ešte takí veľkí, že by nepotrebovali rodičovský prejav lásky. Často hlavne menšie deti, ktoré sa nechcú objímať, alebo vyzerajú, že nepotrebujú objatie, ho potrebujú najviac. Len si ho nevedia vypýtať a môžu sa preto do seba uzatvárať, prestávajú o sebe hovoriť. Je veľmi dobré, aby rodičia vedeli, o čom premýšľajú ich deti, čo robia, keď nie sú doma, a akých majú kamarátov.

PRÍPAD: Prišiel ku mne 17-ročný chlapec. Jeho najväčším problémom, ktorý momentálne pociťoval, bolo, že nemohol nič prehltnúť, iba jogurtové mlieko. Teda nič iné nejedol. Bol veľmi chudý, schudol 15 kíl. Bol bledý a vyzeral tak „priesvitno“. Mal veľmi veľa hlienov, ktoré nemohol prehltnúť, a preto nosil so sebou umelohmotnú fľašu a do nej hlieny odpľúval. Má veľký strach z prehĺtania, aj preto nemohol zjesť žiadne jedlo, okrem jogurtového. Chlapec je na strednej škole, ale má individuálny učebný plán, čiže je doma, a chodí len na preskúšavanie.

Celý jeho problém sa spustil v 14-tich rokoch na základnej škole, kde ho spolužiaci začali šikanovať. Stal sa z neho outsider a nikto sa s ním nebavil. Nikomu o tom nič nepovedal, ani doma mame, hoci na mamu je dosť naviazaný. Rodičia vtedy začali podnikať, mali veľa práce a neboli skoro nikdy doma. O jeho šikanovaní v škole vôbec nič nevedeli. Ako dieťa bol nadpriemerne inteligentný, už ako 5-ročný sa naučil sám čítať, počítať. Potom sa mu horšili výsledky v škole a na strednej škole, kvôli šikanovaniu, ešte viac.

Zo začiatku to na strednej škole vyzeralo dobre. Našiel si nejakého kamaráta a bol prvýkrát v živote šťastný. No potom triedna profesorka začala na neho poukazovať, že by sa mal o seba viac starať, a tzv. si na neho sadla. On nechodil do školy upravený tak , ako by mal, a býval niekedy aj špinavý. Atmosféra v triede sa zmenila a spolužiaci začali mať k nemu zlý vzťah. Snažil sa, aby sa to zmenilo. Viac o seba dbal a pokúšal sa plniť ich priania. Stal sa triednym sluhom. Spočiatku sa ukazovalo, že trieda sluhu akceptuje, ale iba na krátku dobu. Začali si k nemu dovoľovať, vysmievali sa mu, každý si do neho rypol. Keď to hovoril, mal v očiach slzy. Mal zo seba pocit, že sa začal správať divne, a všetko sa ešte zhoršilo. Prestal veriť ľuďom a začal sa ich veľmi báť. Sťahoval sa do seba, rozvinula sa u neho depresia a smútok. S nikým, ani doma, nekomunikoval a postupne prestal jesť.

 Od každého očakával útok a na vyšetrení povedal, že to trvá dodnes. Vyvinula sa u neho sociálna fóbia. Nerád chodí von. Vtedy, keď prestal jesť, si to všimli aj rodičia a začali to riešiť. Prvýkrát sa dozvedeli, že ich syn je šikanovaný a že má veľký problém. Najprv to riešili na psychiatrii a dostal lieky. Dnes neberie žiadne psychofarmaká, len potravinové doplnky a chce to skúsiť s homeopatiou.

Liečba: Najprv dostal liek Staphysagria, ktorý má v obraze ochorenie z poníženia. Jeho stav sa o 50% zlepšil. Zaradil do jedálnička 4 jedlá a trochu pribral. Zlepšili sa aj hlieny, už ich nemusel vypľúvať do fľaše. Potom prípad zastagnoval a už mu Staphysagria nepomáhala. Dostal ďalší liek Columba palumbus. Je to homeopatikum z holuba hrivnáka.

Tento liek mu tiež veľmi pomohol. Začal skoro normálne jesť, aj keď malé porcie, a pribral. Hlieny sa veľmi zlepšili a už ich skoro nemá. Jeho strach z prehĺtania zmizol. Je omnoho radostnejší a živší. Môže chodiť von, aj keď ešte nie na dlho. Rodičia sú veľmi spokojní s liečbou a s úspechom, ktorý ich syn dosiahol. Aj napriek tomu, že pod týmto problémom sa ukázal ešte jeden, ktorý trvá od detstva, ukončili jeho liečbu.

Aj medzi dospelými sa objavuje šikanovanie a to je ešte ťažší problém, pretože dospelí si ho musia vyriešiť sami. Navyše to môže byť na pracovisku a nastúpi strach, že stratia prácu. Niektorým sa pošťastí, že pri nich stojí láskyplný partner a pomôže im z toho problému, ale väčšinou si musia poradiť sami.

Terčom šikanovania v dospelosti sa stávajú hlavne ľudia s nízkym sebavedomím, ktorí si poprípade prešli v detstve alebo v puberte niečím podobným. Veľmi často sú z rodín, kde boli ponižovaní, alebo mali veľmi direktívnych či autoritatívnych rodičov, alebo aspoň jedného z nich. Nenaučili sa za seba postaviť. Žijú tak v strachu a vyzerajú zraniteľne a bezbranne, takže sa ľahko stávajú terčom pre ľudí so sklonom ponižovať a vyvyšovať sa nad druhými.

 

PRÍPAD: 38-ročná žena prišla ku mne so sociálnou fóbiou. Pracovala v kancelárii, kde ich bolo viac žien. Nevedela nadviazať kontakt s kolegyňami a veľmi to chcela. Celý život túžila po priateľkách, ale žiadne nemala. Ani teraz sa nevedela ozvať k nikomu a mala pocit, že všetci na ňu hľadia ako na čudáčku. Veľmi tým trpela. Keď sa k nej niekto ozval, začalo jej búšiť srdce, očervenela a nevedela sa vykoktať, ako sama hovorila. Radšej sa utiahla, aby s ňou čo najmenej komunikovali, hoci túžila po opaku. V kancelárii robila už niekoľko rokov, a aj napriek tomu sa v jej správaní nič nezmenilo. Prácu zvláda len vďaka antidepresívam, ktoré berie. Veľmi by ich už nechcela brať, ale vedela, že by nezvládla bez nich fungovať v kolektíve.

Celý problém začal v puberte okolo 15. – 16.  roku. Vtedy u nej vypukla depresia. Prejavovalo sa to tak, že prestala dobre spávať, dokonca nejaké obdobie nevedela vôbec spať, a začala sa sťahovať do seba. Nevedela si nájsť žiadnu kamarátku ani nijakú spriaznenú dušu. Cítila sa veľmi osamelá. Nasadili jej v tej dobe niekoľko druhov antidepresív a aspoň mohla opäť spať. Teraz už berie len jedny tabletky, ale zatiaľ ich musí užívať. So spánkom momentálne nemá problém, ani nemá depresiu, len sa nevie normálne správať v kolektíve ľudí.

Žije sama, nemá zatiaľ deti. Chcela by muža a aspoň jedno dieťa, ale nevie si predstaviť, že by sa jej to niekedy podarilo. Rada číta a učí sa nové veci. Cíti, že má  nízke sebavedomie. Veľmi by chcela mať väčšie.

Dostala liek Strontium phosphoricum.

Kontrola: Zhruba o 3 mesiace mi povedala, že sa cíti omnoho lepšie, dokonca sú dni, keď si nevezme antidepresívum.   

O ďalšie 3 – 4 mesiace mi povedala, že jedna kolegyňa ju začala šikanovať. Ona si spomenula, že ju v deviatej triede šikanovali nejakí spolužiaci. Nikomu to nepovedala a vytesnila to. Úplne na to zabudla. Mala veľmi autoritatívneho otca, ktorého sa bála, a nemohla mu povedať niečo také ponižujúce o sebe. Až teraz pochopila, že tá depresia určite súvisí s tým šikanovaním. A v súčasnosti sa tiež nevie tej kolegyni ubrániť. Je z toho nešťastná.

Dostala liek Strontium bromatum.

O 6 mesiacov sa cítila veľmi dobre. Antidepresívum už nepotrebuje. Kolegyni sa postavila a vykomunikovala si to s ňou. Kolegyňa sa jej ospravedlnila a teraz vychádzajú dobre. Našla si priateľa. Má pocit, že je to prvá spriaznená duša v jej živote. Je šťastná.

Súčasnosť: Je vydatá, má malé dieťatko. Lieky neberie dva roky. Nepociťuje sociálnu úzkosť. Už má pocit, že vie komunikovať aj s cudzími ľuďmi. Má omnoho vyššie sebavedomie. Je síce stále introvertná, ale nepociťuje to ako problém. Prechodne sa u nej objavila nespavosť,  ktorá veľmi dobre zareagovala na homeopatický liek Arsenicum album.

Mnohé ženy sú najvhodnejšie objekty šikany alebo aspoň využívania. Pretože neraz sú plaché, citlivé, podriaďujú sa a dávajú seba na posledné miesto. Nebojte sa vykročiť zo svojho tieňa a začať si seba vážiť. Nebojte sa povedať svoje názory a začať myslieť aj na seba. Pochopiteľne, že nie na úkor iných, ani na úkor svojho manžela. No zaslúžite si aj vy byť niekedy na prvom mieste a byť prijímané. A určite si aj vy zaslúžite, aby si vás vážili. Nebojte sa na tom trvať. Ak máte s tým problém, alebo ak máte problém ukázať svetu svoju skutočnú hodnotu, je tu konštitučná homeopatia, ktorá vám vie aj s tým pomôcť. Neváhajte požiadať o pomoc. A samozrejme, že to neplatí len pre ženy, ale pre každého, kto reálne pomoc potrebuje. Aj mnohí muži sú citliví, zraniteľní a majú pocit, že je hanba to ukázať, lebo muž má byť silný, nikdy neplakať a rázne kráčať životom, aby sa žena mohla o neho oprieť.

My homeopati sa tešíme, ak vieme homeopatiou pomôcť a zlepšiť kvalitu života, aby sme všetci mohli naplniť svoj životný cieľ.