Článok priamo z časopisu si môžete pozrieť TU

Crohnova choroba je stav, ktorý spôsobuje zápal (opuch a bolesť) v stene tráviacej sústavy. Postihnutá môže byť ktorákoľvek časť tráviacej rúry. Asi u tretiny pacientov je postihnuté len hrubé črevo, u približne tretiny len tenké črevo a asi u tretiny hrubé aj tenké črevo.

Iba tí, ktorí ju majú, vedia posúdiť, aké je to nepríjemné ochorenie, spôsobujúce zníženie kvality života. Choroba sa prejavuje striedaním období vzplanutia s obdobiami, kedy je pacient bez ťažkostí. Počas vzplanutia mávajú pacienti bolesti brucha, dlhotrvajúce hnačky, teploty, cítia sa viac unavení a chudnú. Môže sa objaviť vracanie, kŕče, zástava plynov, zápcha a zriedka aj krv v stolici.

Po stanovení diagnózy nasleduje liečba liekmi, ktoré potláčajú prehnanú odpoveď imunitného systému na črevné baktérie. Často sú to kortikoidy. V súčasnosti dostupnými liekmi je možné túto zápalovú reakciu len utlmiť a držať pod kontrolou, ale ochorenie nie je možné definitívne vyliečiť. Niekedy je potrebný chirurgický zákrok, ktorý podstúpi zhruba polovica pacientov. Žiaľ, ani to nezaručuje vyliečenie.

Výskyt ochorenia stúpa a postihuje prevažne mladých ľudí medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života, v posledných rokoch sa však čoraz častejšie vyskytuje aj u detí a starších ľudí. Príčina vzniku nie je známa, ale podieľa sa na nej kombinácia viacerých faktorov tak dedičných, ako aj faktorov prostredia. Uvažuje sa o škodlivom vplyve stravy s nadbytkom rafinovaných cukrov. Podobný efekt má časté užívanie antibiotík. Akútne zhoršenie či nové vzplanutie choroby spôsobuje fajčenie, užívanie nesteroidných antireumatík a hormonálna antikoncepcia.

 

PRÍPAD: Na vyšetrenie prišla 32-ročná žena. Už osem rokov mala diagnostikovanú Crohnovu chorobu, ktorá sa u nej v súčasnosti manifestovala častými hnačkami, pozostávajúcimi zo štyroch až šiestich hnačkovitých stolíc denne. Okrem toho pociťovala veľmi bolestivé nafúknutie, hlavne po jedle. Pred tromi rokmi mala dve operácie. Pri prvej jej odstránili zrasty na čreve a pri druhej operácii  jej vzali 40 cm tenkého čreva. Brala kortikoidy, ktoré sama vysadila, lebo mala pocit, že jej nepomáhali, len zhoršovali stav. Hnačky mávala od detstva.

Žena bola štíhla, pekná. Pôsobila odťažitým dojmom a vyžaroval z nej smútok. Sama o sebe hovorila, že je introvert. Nevie nadviazať vzťah s inými ľuďmi, čo jej je ľúto, lebo by veľmi chcela kamarátku. Je vydatá do iného mesta a cíti sa dosť osamelo. V manželstve má problémy, pretože je veľmi uzavretá. Keď sa chcú s manželom porozprávať, radšej si píšu maily. Jej sa lepšie komunikuje mailom ako priamo. Zaujímavé pri tom bolo, že keď písala maily, boli veľmi milé, jemné. Akoby to písal iný človek.  Sama som od nej dostala veľmi pekný mail.

Keď mala necelý rok, zomrela jej mama. Otec sa do roka oženil, lebo chcel pre ňu novú matku. Macocha bola jediná matka, ktorú si pamätá. Nerozumejú si však a myslí si, že jej biologická mama by bola určite omnoho lepšia. Aj sa hnevá na svoju matku, prečo ju opustila. Vie, že mama za to nemohla, ale nevie sa prestať hnevať a smútiť za ňou.

Viac má rada slané jedlá ako sladké, ktoré skoro vôbec neje. Ako malá olizovala soľničku.

ANALÝZA: Dôležité v tomto prípade pre mňa bolo, že stále smútila za vlastnou mamou a aj sa na ňu hnevala, a to že nemala dobrý vzťah s macochou. Okrem toho bola veľmi uzavretá, ale aj jemná a milá v mailovej komunikácii. To mi vybralo liek Natrum muriaticum 30 CH.

Natrum muriaticum – kuchynská soľ – je veľký polychrest. Ľudia, ktorí potrebujú tento liek, sú veľmi citliví a jemní. Sú introvertní a veľmi vážni. Ak sú zranení alebo sa v ich živote objaví strata, dostávajú sa do dlhého obdobia smútku.

KONTROLA: O 6 týždňov mi povedala, že plakala celý mesiac. Až posledné dva týždne už neplače a je šťastnejšia. Dokonca sa s manželom porozprávali a veľmi to uvoľnilo ich vzťah. Nemá žiadne nafukovanie a bolesti. Riedka stolica sa zredukovala na jednu denne, ale niekedy má už aj normálne formovanú stolicu.

Dnes, po siedmich rokoch homeopatickej liečby, sa má dobre, aj keď je ešte stále trochu uzavretá, ale nie až tak veľmi. Našla si aj kamarátky. Príznaky Crohnovej choroby nemá. Len pred tromi rokmi sa začala opäť ozývať, lebo mala problémy v manželstve. Ale zopakovala si niekoľko dávok Natra muriatica a opäť sa to dalo do poriadku.

 

PRÍPAD:  Prišla ku mne na vyšetrenie 16-ročná dievčina s Crohnovou chorobou v počiatočnej fáze. Prejavovala sa asi dva- až trikrát do roka záchvatmi ukrutných bolestí v ľavom boku, ako popisovala, a striedavej hnačky so zápchou. Jednotlivé záchvaty prichádzali v poslednej dobe častejšie a trvali dlhšie, zhruba jeden mesiac. Potom mala niekoľko mesiacov pokoj, ale stále cítila trochu zlé trávenie. Nebrala zatiaľ žiadne lieky.

Dievča bolo veľmi jemné, s veľkými očami. Prezradilo o sebe, ako od mala cíti, že nikde nezapadá a nevie si nájsť kamarátku, po ktorej veľmi túži. Už na základnej škole mala pocit, že ju deti od seba odháňali. Teraz na strednej je to o niečo lepšie. Nezaujímajú ju chlapci a diskotéky ani móda. Má rada prírodu, zvieratá a svet víl a škriatkov.

Mama o nej povedala, že je úplne iná ako ona a že sa učí spoznávať ju, aby nemala pocit neprijatia. Mama je extrovert, výtvarníčka  – tvorí odevy. Dievča od detstva obklopuje výtvarný svet. Aj byt majú zariadený výtvarne a mama sa oblieka trochu extravagantne, umelecky, ale nie vyzývavo. Je cítiť medzi nimi silné puto, no dievčina sa, naopak, chce obliekať tak, aby bola nenápadná. Nepáči sa jej nič, čo mame, ani odev, ani zariadenie bytu, ktoré by chcela  omnoho decentnejšie. Hoci má v skrini pár kúskov originálnych halien a šiat, nosí len kockované flanelové košele a rifle. Túži, aby si ju nikto nevšimol, aby bola neviditeľná. Snaží sa pred mamou všetko utajiť, aj keď majú spolu veľmi pekné rozhovory. Mama je duchovne veľmi silne založená a rady sa spolu o duchovných veciach rozprávajú. Dievča bolo od  malička veľmi späté s prírodou a chcelo sa stať bylinkárkou. Keď malo zhruba štyri roky, spýtalo sa: „A čo my dáme Ježiškovi za to, že nám nosí darčeky? Už viem! Bylinkový čajík!“ Ten bol pre ňu veľmi vzácny, lebo vedela, že je liečivý.

Hoci je veľmi milá a prítulná, vie sa riadne nazlostiť a vybuchnúť. Vtedy každého vyháňa z izby, aby jej dal pokoj. Neznáša utešovanie a ťažko jej padne ospravedlniť sa. Keď ju hnev prejde, príde vysmiata, ako keby sa nič nestalo, a ochotná pomáhať.

Má jednu zvláštnosť: nevie vyhodiť staré veci. Napríklad, mala pokazený budík, ktorý dostala od babičky, a veľmi chcela nový. Kúpili jej taký, ktorý si sama vybrala, no zrazu sa rozplakala, že nemôže vyhodiť ten od babky.

ANALÝZA: V prípade ma okrem diagnózy zaujalo viac vecí. Samotná diagnóza patrí k autoimunitným ochoreniam, ktoré má v obraze aj zaujímavá skupina liekov, tzv. lantanoidy. Hlavné témy lantanoidov sú: hľadanie vyšších ideálov, služba svetlu, sebapoznanie, duchovno, sloboda a iné. To mi na osobnosť dievčaťa sedelo a pomohlo mi vybrať túto skupinu liekov. Ďalšie zaujímavé prejavy u tohto dievčaťa: Nechcelo vyhodiť staré veci. Bolo na jednej strane veľmi jemné a milé, ale vedelo sa nahnevať a bojovať za svoje presvedčenie. No nevydržala, stiahla sa a bojovala akoby len na polovicu. Vybrala som jej liek z 13. štádia Holmium oxydatum 200 CH.

Holmium metallicum:
Utiahne sa kvôli udržaniu si autonómie. Vonkajšie sily sú veľmi silné a ovládajú ho, a keďže si nevie udržať slobodu, utiahne sa do svojho vnútorného sveta. Cíti nostalgiu za minulosťou. Oxygén som zvolila kvôli tráviacim problémom a ťažkostiam so stolicou, ako aj kvôli tomu, že sa cítila nehodná.

KONTROLA: O 6 týždňov mi mama povedala, že sa vôbec nič neudialo. Keďže dievčina bola práve vo fáze bez ťažkostí, dala som jej ešte 6 týždňov na pozorovanie.

O ďalších 6 týždňov sa opäť nič neudialo a ja som začala hľadať iný liek, keď mi zrazu volala šokovaná mama. Jej dcéra v ten deň prišla zo školy a ako prvé si mama všimla, že má na krku jej – mamin –  šál, ktorý sa dcére predtým nepáčil, lebo bol pre ňu príliš nápadný. Ale hlavný šok sa dostavil, keď si dala dole kabát a mala na sebe batikovanú fialovú halenu, ktorú si nikdy predtým neobliekla, nakoľko bola príliš extravagantná. Povedala mame, že dnes mala chuť si ju vziať.

Dievča sa pomaly začalo meniť, viac sa otvorilo, zmenilo šatník na výtvarný, ako má mama, a to najdôležitejšie, prejavy Crohnovej choroby do roka úplne zmizli. Dnes má 25 rokov, nemá žiadne prejavy choroby. Máva iba menšie tráviace problémy, hlavne zo stresov. Celkovo sa zmenila. Je šťastná, má svoj okruh priateľov. Objavila v sebe kreativitu. Momentálne amatérsky rada fotí, a veľmi dobre. Čo je pre mamu najzvláštnejšie, zistila, že nie sú s dcérou až tak rozdielne, ako si myslela. V zime si kúpili rovnaké topánky, pretože sa obom páčili. Dcére neprekážalo, že mama má také isté. Stalo sa aj, že prosila mamu, aby jej raz, keď si bude zariaďovať svoj vlastný byt, prišla určite pomôcť, lebo sa jej veľmi páči, aký má mama vkus.   

Minule sa ma známa, ktorá vedela, že som homeopatka, opýtala, či mi „tá homeopatia“ funguje. No áno, funguje. Keby nezaberala alebo keby bola placebo, určite by ju toľko homeopatov nerobilo. Na druhej strane chápem aj moju známu. Sme obklopení mnohými „zaručenými“ informáciami, ako homeopatia nemôže fungovať.

Ja som ale rada, že tieto informácie nie sú pravdivé. A určite sú rady aj spomínané pacientky. Ich život by vyzeral celkom ináč, ak by to o placebe bola pravda.

Okrem toho, homeopatia má schopnosť vyliečiť aj hlboké patológie, aj zdanlivo nevyliečiteľné prípady. Pacienti sa pri úspešnej liečbe často stávajú omnoho uvoľnenejší, šťastnejší a majú odvahu meniť svoj život k lepšiemu.