Homeopatia a strašiak menom puberta

Článok priamo z časopisu si môžete pozrieť TU

Vo vzduchu pomaly opäť začíname cítiť vôňu vanilky, škorice, ihličia… Prichádzajú sviatky radosti a lásky, pre mnohých najkrajšie sviatky v roku, len keby….nebol taký drzý; keby sa nehádala s každým a ten jej slovník…; dúfam, že nefajčí; keby som vedela, čo robí večer s kamarátmi vonku; ktovie, či nezačal piť; dúfam, že drogy nie; hrôza, ten bordel v jej izbe…..A TAKÉ DOBRÉ DIEŤA TO BOLO.

Poznáte to? Čaká to každého rodiča, ťažké obdobie puberty a našej náročnej skúšky dospelosti. Ale je to veľmi ťažké aj pre naších puberťákov. Prečo? Jednak sa  hormonálne prelaďujú, teda hormóny im začínajú robiť v organizme revolúciu a nie každý to vie náležite ustáť. Začínajú viac vidieť do vzťahov, nedajú sa už tak ľahko manipulovať, či oklamať a preto začínajú revoltovať a kritizovať. Mnohokrát je to začiatok obdobia, keď nám začínajú vracať všetko, čo sme im dali, či skôr nedali (nie materiálne). No sami sú zo situácie a zo sveta zmätení. Nevedia ako sa majú správať. Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť vidieť, ale sú veľmi zraniteľní, krehkí a ak nenájdu oporu inde, partia, alkohol, fajčenie a niekedy aj drogy im dávajú zdanlivo silu obstáť a nestrápniť sa v ich svete, čo je pre tento vek veľmi dôležité. Nemajú zatiaľ žiadne životné skúsenosti, preto ešte nevedia dobre odlíšiť správne od nesprávneho a  málokedy si uvedomujú, čo je to zodpovednosť za svoje činy. Ako im, aj sebe pomôcť zvládnuť ten ťažký prechod do dospelosti a „nezblázniť“ sa pri tom?

Prípad:  Prišla za mnou mamička 14 ročného pacienta, ktorý mal problém so svojim dospievaním. Bol to spomínaný výbuch hormónov, ktorý sa u neho prejavoval, nadmerným záujmom o sex, ktorému na jednej strane ešte plne neporozumel a na druhej strane ho neprimerane priťahoval. Svojej mame ponúkal sex s ňou, začal striehnuť na svoju o 2 roky mladšiu sestru kedy sa bude vyzliekať. 

Analýza: Chlapec mal šťastie, že mal veľmi múdru mamu, ktorá pochopila, že sa nejedná o jeho chyby, ale že potrebuje pomoc a nie trest. Začala sa s ním rozprávať a homeopaticky ho liečiť. Bol to môj pacient, ktorý sa úspešne vyliečil z ťažkej astmy v jedenástich rokoch. Preto som ako prvé zopakovala jeho konštitučný liek Chinu (mala v sebe aj spomínané príznaky expresívneho dospievania), ktorá výborne zabrala a zhruba o 2-3 mesiace chlapec začal normálne dospievať. 

Dnes: má 17 rokov a nemá žiaden sexuálny problém. Jeho sestra, ani iné dievčatá ho neprimerane nepriťahujú. K dievčatám má normálny vzťah, ako iní 17roční chlapci. S mamou má výborný vzťah, je pre neho pravou oporou na bezpečné priplávanie do prístavu zvanom „dospelosť“.

Homeopatia  je výbornou pomocou na rôzne psychické problémy spojené s pubertálnym vekom. Ideálne je spojenie homeopatie a osobného prístupu. „Puberťáci“, sú stále deti, aj keď sa mnoho krát tvária dôležito, či dospelo, potrebujú našu oporu, prijatie a múdrosť. My sme tí, ktorí majú viac životných skúseností, ktorí by mali viac situáciám rozumieť a správne ich riešiť. Najlepšie sa vychováva vlastným príkladom a nie príkazom. Skúsme si niekedy predstaviť, ako by sme sa cítili, keby niekto od nás niečo vyžadoval krikom, či ponižovaním. Je dobre si uvedomiť, že za každým extrémnym správaním je skrytý nejaký problém. A je to jedno, či sa jedná o veľké, či o malé dieťa, je veľmi vhodné vypátrať, čo je za tým. Aj malé dieťa, ak zlostí má príčinu, prečo to robí, hoci to môže byť len jeho „prvá puberta“ vo veku 3 rokov, teda obdobie vzdoru, kedy si prvý krát začína uvedomovať, že môže povedať nie.

Prípad: Nedávno som riešila 17-ročnú dcéru mojej priateľky. Dievča som dobre od malička poznala, bolo veľmi milé, láskavé s dobrým vzťahom k svojej mame. Rada sa s ňou rozprávala a sa jej aj zdôverovala. Bola viac utiahnutá, plachá, nerada vytŕčala, nemala rada extrovertný vzhľad ani správanie. Zrazu prišla domov a povedala, že si chce prefarbiť vlasy na ružovo a myslela to vážne. Mama bola veľmi prekvapená a pýtala sa, či nechce zmeniť len svoj prirodzený odtieň, ale ona nie, že musia byť žuvačkovo ružové. V tom čase začala byť výbušná a začala sa uzavierať. Mama nevedela, čo má robiť. Mala nutkanie jej to zakázať, ale spomenula si, že aj jej v puberte všetko prísne zakazovali a prikazovali a ju to hrozne rozčuľovalo. Začala sa vtedy vzďaľovať od svojej mamy a dodnes nemajú veľmi dobrý vzťah. Ona to nechce robiť ako jej rodičia. Vtedy si povedala, že svojim deťom to nebude nikdy robiť. Zavolala mi a spolu sme začali hľadať správnu cestu. Ja som pre ňu vyberala homeopatický liek a ona porozumenie. Jej dcéra bola nepríjemná, začala „štekať“ na každého, urážať sa a tráviť veľa času v svojej izbe. Jej mama sa trápila a hľadala spôsob ako sa k nej viac priblížiť a lepšie jej porozumieť. Urobila jeden pokus. Prišla za ňou do izby a povedala jej ako si ju váži. Pospomínala si na všetko, čo dcéra urobila dobre a objala ju. Pred tým sa jej nedala objať, aj keď to skúšala, vždy sa s podráždením vytrhla a ušla. Ale teraz, keď jej mama urobila bezpečné prostredie s prijatím a láskou, sa v jej náručí uvoľnila a rozplakala sa. Vyšlo najavo, že dievča sa cíti opustené, lebo nemá ešte priateľa a všetky spolužiačky už majú, asi bude nejaká divná. Ale v podstate sa jej žiadny nepáči, problém je len ten, že je sama a možno sa to o nej šepká v triede, pretože si so spolužiačkami prestáva rozumieť. 

Analýza: S veľkou pravdepodobnosťou sa o nej nič nešepkalo, len ona to v svojej nesprávnej predstave tak videla. Robila na seba tlak, uzavierala sa do seba, hoci vo vnútri túžila po opaku, po spoločnosti. To spôsobilo, že každého od seba odháňala, tak ako aj svoju mamu. No vôbec si to neuvedomovala. Myslela si, že to ľudia ju nechcú, lebo nie je dosť dobrá, pekná a múdra.  Tlak, ktorý na seba robila, vybuchol do potreby ružových vlasov. Predpokladala, že tak skôr niekoho zaujme. Určite by si ju viac všimli, ale nemyslím si, že to by ju uspokojilo. Skôr by sa na tento nesprávny počin  naviazal druhý nesprávny a problém by sa len prehĺbil. Mama tým, že jej dala správnu reakciu ju naučila vlastným príkladom ako má ku sebe samej pristupovať. Že si môže na sebe vážiť každý svoj správny skutok, že je hodná prijatia a že môže začať pracovať aj na vlastnom sebaprijatí. A tým, že jej to dala mama, dala jej vzor ako to má robiť druhým. Samozrejme, že každý chce byť v spoločnosti človeka, ktorý si všimne jeho mimoriadne vlastnosti a nie jeho chyby, ktoré začne ešte aj kritizovať. Mama cez svoje prekonanie sa, jej dala ten správny príklad a povedala mi, že ten pocit, keď sa obidve s dcérou opäť spojili v porozumení, stálo za každú námahu, ktorú musela prekonať. Teraz vie, že keby dcére dovolila ružové vlasy, bez toho, aby sa snažila porozumieť prečo to chce spraviť, ochudobnila by sa o jej lásku a úctu. A keď má vaše pubertálne dieťa ku vám úctu a chce byť ako vy, je to najväčšie bohatstvo, ktoré matka môže zažiť. Moja priateľka teraz verí, že našla návod na každý problém so svojou puberťáčkou. Musí proste odpustiť jej hrubé správanie, povzniesť sa nad to a hľadať príčinu jej správania. Stojí jej za to táto námaha za skvelý vzťah s dcérou.                                                                                                              Ja som jej našla liek medorhinum, ktorý jej tiež veľmi pomohol. Už nepotrebovala ružové vlasy, aby si musela niečo dokázať. Zistila, že chlapca ešte nechce a že to nie je katastrofa. A začala hovoriť, ako veľmi sa jej spolužiačky zmenili a aké sú k nej zlaté (samozrejme, že to ona sa zmenila a nie jej spolužiačky. To ona sa uvoľnila a začala sa k nim inak správať). Dokonca zistila, že nie je v triede sama, kto ešte nemal frajera. 

Veľmi veľa som sa na tom prípade naučila. Zistila som, že homeopatia by jej veľmi pomohla , ale nenahradila by jej vzťah s mamou. Okrem toho som si uvedomila, že aj tento vek nášho dieťaťa môžem vziať ako výzvu sa niečomu naučiť, dozvedieť sa o sebe viac. Deti v tomto veku testujú náš prah trpezlivosti, urážlivosti a pochopenia a my sa môžeme cibriť v seba prekonávaní, odpúšťaní a prijatí. Keďže sa nám všetko, čo sme dali vráti, určite sa nám vráti aj každá námaha vložená nášmu teenagerovi a to do nášho budúceho vzťahu a to stojí za to. Podľa mňa je lepšie ako sebaľútosť z toho, čo nám to zase povedal/a; je zabojovať, odpúšťať a hľadať správne riešenie.  

Na dospievajúce deti sú kladené nové požiadavky, ktoré musia splniť. Musia rozumieť novým skutočnostiam vznikajúcim v ich tele. Vzťahy sa začínajú meniť, začínajú mať potrebu sa páčiť. Hlavne pre dievčatá je to veľký tlak, pretože nemajú ešte čo iné ponúknuť, iba svoj výzor.

 

Prípad: Prišla za mnou matka so 16 ročnou dcérou s mentálnou anorexiou, ktorú už mali podchytenú. Dievča už bolo mimo nebezpečenstva anorexie vďaka rýchlemu zásahu jej všímavej mamy. Ale aj napriek tomu, že anorexia bola len pár mesiacov, dievča stratilo menštruáciu, ktorú mala už riadne rozbehnutú od 11 rokov. Keď prišli ku mne menštruáciu nemala 1,5 roka. Dievča bolo bez nálady, také ľahostajne, drzo so mnou rozprávala, vraj preto, lebo ju nebaví, že ju mama furt niekde ťahá. Matka sa sťažovala, že pred tým bola slniečko, o všetko sa zaujímala a dnes akoby ju už nič nebavilo. Celý problém vznikol z toho, že sa jej v triede začali chlapci smiať a nazývať ju buchta. Ona to nesprávne vyhodnotila. Neuvedomila si, že sa chlapcom páči a preto je objektom ich podpichovania. Myslela si, že je to preto, lebo je tučná a škaredá a patológia sa začala. Bola veľmi pekná. Keď prišla ku mne   stále bola trochu vychudnutá, hoci už jedla, síce nie veľa, ale pravidelne. Sama si uvedomovala, čo je to mentálna anorexia a že ju už má na celý život, ako hocijakú inú nebezpečnú závislosť. Dostala liek folicullinum. 

Kontrola: o mesiac som dostala správu, že sa veľmi zmenila. Pribrala 4-5 kíl a je opäť znovu šťastná. Je milá, švitorivá, už sa nezatvára na celé dni do izby a rada trávi čas s rodičmi. Začala znovu premýšľať, čo by mala v budúcnosti študovať. Menštruáciu zatiaľ nedostala. (pokračovať ďalej v braní lieku). O ďalší mesiac dostala menštruáciu, ktorú má dodnes.

Naše deti nás veľmi potrebujú, potrebujú našu schopnosť im rozumieť pri každej boliestke tela, či duše a je to jedno koľko majú pritom rokov. Je výborné, že sa môžeme navzájom učiť si tú lásku dávať, stačí len vedieť odpúšťať, prijímať a poláskať.

Vitalita, december 2014

Dr. Jana Kolenová, SAKHom.

klasická homeopatka s praxou v Košiciach 

0905 503 982

jana.kolenova@gmail.com