Článok priamo z časopisu si môžete pozrieť TU

„KEĎ CHCEŠ ZMENIŤ SVET, ZMEŇ SEBA.“

Stáva sa to ženám, ak sa stanú matkami a mužom, keď sa z nich stanú otcovia, že ich láska zasiahne tak hlboko, že kvôli svojim deťom sa začnú chcieť meniť. Stalo sa to aj mne. Moje deti  ma začali v láske učiť a ja som kvôli nim našla v sebe silu a odvahu na svoju premenu, ktorá stále trvá. Na tejto ceste som stretla homeopatiu a s ňou krásny dar: môžem pomáhať v každej chvíli, aj pri počatí alebo narodení človeka.        

Prípad: Zavolala mi pacientka v 9. mesiaci tehotenstva, že včera v noci dostala pôrodné bolesti – veľmi silné kontrakcie, ktoré popísala „ako keby ju začali trhať“.  Veľmi sa zľakla, lebo jej to pripomenulo predchádzajúci pôrod. Vzápätí sa bolesti úplne zastavili. Predošlý pôrod bol veľmi traumatizujúci a trval 12 hodín. Po ňom  vznikla u nej ťažká popôrodná depresia a takmer dva mesiace odmietala svoje dieťa. Dodnes má z toho veľký pocit viny. V deň, keď sa mi ozvala, navštívila gynekológa, ktorý jej povedal, že ak neporodí do 7-ich dní, budú jej musieť pôrod vyvolať. A to je pre ňu ďalšia hrôza, pretože ten predchádzajúci pôrod bol vyvolávaný a ona si myslí, že práve preto bol taký strašný. Veľmi sa bojí, že sa pôrod nespustí. Odporúčala som jej užiť liek Cimicifuga 30 CH, každý deň jednu dávku s tým, že ak neporodí, nech sa mi do 4-och dní ozve. (Do obrazu Cimicifugy patrí: nemôže porodiť zo strachu z predchádzajúcich zlých skúsenosti.) V určený deň zavolala, že bolesti boli miernejšie, ale pôrod sa nespustil. Preto som jej odporučila užiť  vyššiu potenciu 200 CH 2 x denne. Mala sa ozvať na nasledujúci deň večer. Podvečer som si na ňu spomenula, keď odrazu prišla SMS a v nej stálo: DNES O 17.00 NÁS PÁN BOH OBDARIL KRÁSNYM DIEŤATKOM, MAMKA AJ DIEŤATKO SÚ V PORIADKU…ĎAKUJEME…

Celá naša rodina sa účinne lieči homeopatiou a ja som sa stala homeopatkou. Často je to totiž  žena, ktorá je najväčšia liečiteľka v rodine. Ak si dieťa rozbije kolienko, beží s plačom za mamou. V noci pri ňom, ak má teplotu, opäť sedí hlavne mama.  Lieky dáva do pusy mama a mnohokrát je to práve ona, kto sa začne brániť, že toľko liekov už svojmu dieťaťu nemôže dať. A začína hľadať. Nechcem z toho procesu vynechať otca. Je predsa úžasné, keď sa postaví  na stranu mamy a hľadajú spolu, čo je pre ich dieťa najlepšie. Hoci je to niekedy práve otec, ktorý začne hľadať a posúvať svoju rodinu k iným hodnotám.

Prípad:  Prišli ku mne na vyšetrenie rodičia s 3,5-ročným chlapčekom, ktorý veľmi koktal. Každú slabiku opakoval štyri až päťkrát. Tak silné zajakávanie u tak malého dieťaťa som ešte v praxi  nevidela. Obaja rodičia boli oddaní svojmu dieťaťu a spoločne hľadali terapiu, ktorá by mu mohla pomôcť. Mali k nemu veľmi správny prístup, ktorý ich naučila psychologička. Zajakávanie si vôbec nevšímali, neupozorňovali na neho. Rozprávali sa s dieťaťom, akoby koktanie neexistovalo. Chlapček bol silne fixovaný na oboch rodičov. Do škôlky ešte nechodil, bol doma s mamou. Pri vyšetrení som zistila, že dieťa neprešlo žiadnou traumou. Nemá súrodenca. Bolo plánované a s láskou očakávané. Tehotenstvo prebiehalo bez problémov, pôrod bol spontánny, a aj keď ho mama vnímala ako náročnejší, nebola to trauma. Mama má veľa strachov. Otec je dominantnejší a má tiky. Manželstvo je harmonické. Dieťa je plne očkované. Ak bolo na rukách u mamy alebo u otca, bolo v pohode, aj keď sedelo otočené ku mne chrbtom. Ale keď malo prejsť krátku vzdialenosť od mamy k otcovi, zrazu vykazovalo veľký strach, akoby bolo v život ohrozujúcom nebezpečenstve. Máva aj nočné mory. Dostalo liek Stramonium 30 CH. O štyri dni mi písali vystrašení rodičia. Reč sa veľmi zhoršila, už skoro vôbec nerozpráva, lebo nevie vydať zo seba ani slabiku. Ja som to vyhodnotila ako homeopatické zhoršenie s návratom starých symptómov. Celý problém začal pred pol rokom práve takýmto stavom. Povedala som im, že budeme čakať. O  tri týždne sa mi opäť ozvali a hlásili, že po tom hroznom zhoršení prišlo veľké zlepšenie. V súčasnosti dieťa vôbec nekoktá a potrebuje liek zopakovať približne raz za tri až  štyri mesiace. 

Dnes sa už nebojím byť iná, ak mám pocit, že je to pre mňa dôležité. Homeopatia je moja veľká pomocníčka a láska, aj napriek tomu, že je naozaj ťažké byť homeopatkou. Samotné štúdium je náročné. Ja som študovala na Homeopatickej akadémii v Prahe a na Slovenskej akadémii klasickej homeopatie, ktorá je v Bratislave. Je to naša slovenská škola a je naozaj veľmi kvalitná.
Všetko, čo má hlbší zmysel, si vyžaduje obete. Preto v mojom živote to všetko stálo za to. Pomáha mi v tom homeopatia, ale aj moja vlastná námaha a túžba veci meniť a nevzdať sa. A hoci sa ako homeopat musím neustále učiť niečo nové do konca svojho života, je homeopatia pre mňa veľmi dôležitá.  Okrem množstva liečivých výsledkov, ktoré ňou dosahujem v našej rodine a v rodinách svojich pacientov, priviedla ma na cestu vyslobodenia z blaženého stavu nevedomosti a povrchnosti, do hľadania a  nachádzania hlbších súvislostí, ktoré mi veľmi pomáhajú aj v každodennom živote. Stále kráčam po tej ceste a stále sa predo mnou odkrývajú nové a nové súvislosti, vďaka ktorým je môj pohľad hlbší a núti ma k neustálej práci na sebe. Homeopatia má tú silu takto viesť. Pretože ak chcem pomocou nej liečiť, musím neustále pozorovať. Máme veľa liekov (okolo 5000). Každý homeopatický liek má svoj obraz, ktorý sa skladá (zjednodušene) zo symptómov psychických a fyzických – od hlavy po päty. Musíme si teda všímať tieto symptómy u nášho pacienta a hľadať na ňom to jedinečné, čo nám odlíši jeden liek od druhého. Má to pre mňa svoj význam aj v bežnom živote. Zvykla som si hľadať v každom človeku niečo jedinečné, čo si môžem na ňom vážiť. Zvykla som si vôbec všímať ľudí okolo seba. Každý človek túži, aby si ho niekto všimol, aby aspoň jeden človek vedel, že existuje. A ak si ho navyše niekto váži, dáva mu to silu do života. Prajem to zažiť každému.

Prípad:  Prišlo ku mne na vyšetrenie 16-ročné dievča s Crohnovou chorobou v počiatočnej fáze. Tá sa prejavovala asi dva až trikrát do roka záchvatmi ukrutných bolestí v ľavom boku, ako popisovala, a striedavej hnačky so zápchou. Jednotlivé záchvaty prichádzali v poslednej dobe častejšie a trvali dlhšie, zhruba jeden mesiac. Potom mala niekoľko mesiacov pokoj, ale stále cítila trochu zlé trávenie. Nebrala zatiaľ žiadne lieky. Dievča bolo veľmi jemné, s veľkými očami. Prezradilo o sebe, ako od mala cíti, že nikde nezapadá a nevie si nájsť kamarátku, po ktorej veľmi túži. Už na základnej škole mala pocit, že ju deti od seba odháňali. Teraz na strednej je to o niečo lepšie. Nezaujímajú ju chlapci a diskotéky, ani móda. Má rada prírodu, zvieratá a svet víl a škriatkov. Mama o nej povedala, že je úplne iná ako ona a že sa ju učí spoznávať, aby nemala pocit neprijatia. Mama je extrovert, výtvarníčka – tvorí odevy. Dievča od detstva obklopuje výtvarný svet. Aj  byt majú zariadený výtvarne a mama sa oblieka trochu extravagantne, umelecky, ale nie vyzývavo. Je cítiť medzi nimi silné puto, ale dievča sa, naopak, chce obliekať tak, aby bolo nenápadné. Nepáči sa jej nič, čo mame, ani odev, ani zariadenie bytu, ktoré by chcela omnoho decentnejšie. Hoci má v skrini pár kúskov originálnych halien a šiat, nosí len kockované flanelové košele a rifle. Túži, aby si ju nikto nevšimol, aby bola neviditeľná., Snaží sa pred mamou všetko utajiť, aj keď majú spolu veľmi pekné rozhovory. Mama je duchovne veľmi silne založená a radi sa spolu o duchovných veciach rozprávajú. Dievča bolo od  malička veľmi späté s prírodou a chcelo sa stať bylinkárkou. Keď malo zhruba štyri roky, spýtalo sa: „A čo my dáme Ježiškovi za to, že nám nosí darčeky? Už viem, bylinkový čajík!“ Ten bol pre ňu veľmi vzácny, lebo vedela, že je liečivý. Hoci je veľmi milá a prítulná, vie sa riadne nazlostiť a vybuchnúť. Vtedy každého vyháňa z izby, aby jej dal pokoj. Neznáša utešovanie a ťažko jej padne ospravedlniť sa. Keď ju hnev prejde, príde vysmiata, ako keby sa nič nestalo, ochotná pomáhať. Má jednu zvláštnosť: nevie vyhodiť staré veci. Napríklad, mala pokazený budík, ktorý dostala od babičky, a veľmi chcela nový. Kúpili jej taký, ktorý si sama vybrala, no zrazu sa rozplakala, že nemôže vyhodiť ten od babky. Na základe tohto jej životného príbehu dostala liek Holmium oxydatum 200 CH jednorazovú dávku. Tri mesiace sa nič nedialo (mala vtedy práve aj fázu pokoja od bolesti) a ja som začala uvažovať o zmene lieku, keď mi zavolala šokovaná mama. Jej dcéra v ten deň prišla zo školy a ako prvé si mama všimla, že má na krku jej – mamin –  šál, ktorý sa dcére nepáčil, lebo bol pre ňu príliš nápadný. Ale hlavný šok sa dostavil, keď si dala dole kabát a mala na sebe batikovanú fialovú halenu, ktorú si nikdy predtým neobliekla, nakoľko bola príliš extravagantná. Povedala mame, že dnes mala chuť si ju vziať. Dievča sa pomaly začalo meniť, viac sa otvorilo, celkom zmenilo šatník na výtvarný, ako má mama, a to najdôležitejšie, prejavy Crohnovej choroby do roka úplne zmizli. Dnes má 23 rokov, nemá žiadne prejavy choroby. Máva iba menšie tráviace problémy, hlavne zo stresov pri skúškach na vysokej škole, na ktoré jej dobre zaberá China. Celkovo sa zmenila. Je šťastná, má svoj okruh priateľov. Objavila v sebe kreativitu. Momentálne amatérsky rada fotí, a veľmi dobre. Čo je pre mamu najzvláštnejšie, zistila, že nie sú s dcérou až tak rozdielne, ako si myslela. V zime si kúpili rovnaké topánky, pretože sa obom páčili. Dcére neprekážalo, že mama má také isté. Stalo sa aj, že prosila mamu, aby jej raz, keď si bude zariaďovať svoj vlastný byt, prišla určite pomôcť, lebo sa jej veľmi páči, aký má vkus.   

Homeopatia má schopnosť vyliečiť aj hlboké patológie, aj zdanlivo nevyliečiteľné prípady. Pacienti sa pri úspešnej liečbe často stávajú omnoho uvoľnenejší, šťastnejší. Majú odvahu meniť svoj život k lepšiemu.  Hlavný nastroj pri vyšetrovaní klasickým homeopatom je rozhovor tzv. interview. Počas neho pacienti líčia svoje fyzické alebo psychické ťažkosti. Dôležité je, aby jednoducho rozprávali o svojich problémoch, aby sa otvorili a odkryli svoj životný príbeh. Homeopat môže počas interview pomáhať pacientovi kladením doplňujúcich otázok. Môže sa pýtať na jeho záľuby, túžby, strachy, hnev, sny, na dobré a zlé vlastnosti, aké má ambície nielen v práci, ale aj v živote atď. Tieto otázky pomáhajú pacientovi premýšľať a hovoriť o sebe, často pre neho neobvyklým spôsobom. Nie raz sa mi stalo, že pacient po rozhovore povedal, aký je vďačný, lebo ho ešte nikto tak dlho nepočúval, alebo že je mu hneď lepšie, keď sa mohol tak vyrozprávať. Ale stalo sa mi aj to, že pacient zrazu uvidel na sebe niečo, čomu sa predtým bránil a to mu pomohlo vidieť seba v inom svetle, teda sa lepšie spoznať. Otázky, ktoré homeopat kladie, si málokto dáva sám. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že je dobré si ich dávať hoci každý deň a aj bez vyšetrenia. Majú schopnosť nás zaviesť do nášho vnútra, k svojej vlastnej podstate, a my máme šancu sa prehlbovať. Mohli by sme teda povedať, že liečiť sa homeopatiou môže znamenať cestu k sebe samému. Homeopat je sprievodca na tejto ceste a pomáha pacientovi orientovať sa, pozorovať a stávať sa vnútorne  silnejším. Silný človek je zdravý človek. Na druhej strane, aby sa pacient mohol otvoriť a rozprávať otvorene o sebe, musí homeopat vytvoriť láskyplné ovzdušie. Mal by sa snažiť pacienta prijať, neposudzovať a neodsudzovať ho. Preto je veľmi dôležitá  úroveň homeopata. Jednak ako odborníka, ktorý si neprestajne dopĺňa svoju odbornosť, a jednak ako človeka, ktorý pracuje na sebe. Pre mňa každý pacient predstavuje novú príležitosť sa niečo naučiť, či sa o sebe dozvedieť. Pretože len to, ako poznám sama seba, mi umožňuje poznať aj druhých.  Je to náročná cesta, ale ja chcem po nej kráčať, pretože túžim byť stále múdrejším a lepším človekom. Aj kvôli svojim pacientom, aj kvôli sebe samej. A touto prácou dávam priestor mne samej aj mojim pacientom, aby sme prichádzali k svojmu lepšiemu „ja“ a mali silu meniť seba aj svet. Toto všetko, viac do hĺbky, učím na mojich kurzoch. Okrem klasickej homeopatky som už šiesty rok lektorka polročných kurzov „Domáca homeopatia“, ktoré robím v Bratislave a v Košiciach. Kurz je zameraný na liečbu akútnych chorôb a úrazov, ale preberáme aj filozofiu a pohľad homeopatie na pacienta. Účastníci kurzu dostanú prehľadne homeopatické lieky pre rôzne akútne choroby (aj tie, ktoré sa očkujú) a úrazy, tzv. terapeutiká. V praktickej časti sa na skutočných prípadoch učíme analyzovať, hľadať a predpisovať jednotlivé homeopatické lieky.  Kurz je nastavený tak, aby ste vedeli liečiť už po prvom seminári. Po absolvovaní kurzu sa môžete stať úspešným terapeutom v rodine za pomerne krátku dobu.

Z času na čas sa v mailovej komunikácii s mojimi absolventmi kurzu objaví nadšená veta: „Dievčatáááá ono to fungujééééé!“ A my sme šťastné, že sa ďalšia z nás presvedčila v praxi, že homeopatia je účinná.                                                                                                                            Alebo: pred asi tromi rokmi mi písala jedna z našich: „Môj manžel má každý rok zápal stredného ucha, ktorý sa mu bolestivo ťahá dlho aj pár týždňov s niekoľkými antibiotikami. Presvedčila som ho, aby najprv skúsil homeopatický liek, ktorý mu dám. Predstavte si, že zabral za jeden deň!!! Som taká šťastná! Muž sa na mňa pozerá ako na najmúdrejšiu ženu na svete.  Ďakujem. Vaša žiačka O.“     
Alebo: teraz na konci roka som dostala mail: „Vďaka vám máme ,0‘ vymeškaných hodín. S.“ Priložený bol oskenovaný kúsok vysvedčenia, kde bolo tých nula vymeškaných hodín. No tie  nie sú mojou terapeutickou záležitosťou. Sú zásluhou mamy, ktorá po absolvovaní  kurzu lieči deti sama a výlučne homeopaticky. 

A tak ma hreje pri srdci, že sa homeopatia môže šíriť do rodín a byť na pomoci v každej chvíli, keď ju potrebujete.